Navštívte tiež:

NAJDôLEŽITEJŠIE HISTORICKÉ MÍĽNIKY

       

  • Alexander Veľký bol prvý, kto spomenul sladkú šťavu z cukrovej trstiny používanú v Indii.
  • 6000 rokov pred Kr. sa cukrová trstina dostala z východnej Ázie do Indie a Perzie. Keď sa rozšírila v severnej Afrike, na Cypre a na Sicílii, boli to Peržania, ktorí vyvinuli postup na rafináciu cukrového sirupu.  
  • V roku 1493 dal Krištof Kolumbus pri svojej druhej objavnej plavbe vysadiť cukrovú trstinu na  Hispaniole. Španieli teda preniesli cukrovú trstinu z Kanárskych ostrovov do Hispanioly  (Veľké Antily, Dominikánska republika a Haiti), vybudovali tam prvé mlyny cukrovej trstiny a sladký tovar dopravovali loďami do Európy.  
  • Prvý štátom podporovaný pokus o výrobu cukru z cukrovej repy sa uskutočnil v roku 1810. V roku 1843 sa dostal na trh prvý kockový cukor "Wiener Würfelzucker". Bol to vynález riaditeľa cukrovaru Jakoba Christopha Rada, ktorý uskutočnil na podnet svojej manželky.
  • Približne od roku 1950 sa začal cukor vyrábať priemyselne, pričom technika jeho produkcie sa neustále zdokonaľovala.
  • V roku 1988 bola založená akciová spoločnosť AGRANA Beteiligungs-AG. Od tohto obdobia vznikajú vysoko kvalitné druhy cukru navrhované pre najrozličnejšie možnosti použitia.
  • Zo značky „Natürlich Zucker“ sa v roku 1994 stala značka „Wiener Zucker" – značka, ktorá je dodnes súčasťou rakúskej múčnikovej kultúry.
        •  

    AKO SA TO VŠETKO ZAČALO...

    V našich zemepisných šírkach sa po mnohých pokusoch a presviedčaní predstaviteľov dvora presadila cukrová repa.  Pri svojich výskumoch rôznych rastlinných štiav objavil berlínsky prírodovedec Andreas Sigismund Marggraf (1709-1782) viac-menej náhodou kŕmnu repu ako „cukrovú rastlinu“ – bolo to v roku 1747. 

    Erst Marggrafs, žiak Franza Carla Acharda (1753-1821), vyšľachtil prostredníctvom dlhoročných pestovateľských a výrobných pokusov kmeňovú matku všetkých druhov cukrovej repy „sliezsku bielu repu“. Svojimi „zisk prinášajúcimi“ argumentmi dokázal presvedčiť kráľa Friedricha Wilhelma III. (1770-1840), vďaka čomu sa v roku 1799 začalo s pestovaním cukrovej repy. Už po prvom vyrobenom cukre v množstve 800 kg sa mu kráľ poďakoval odmenou, ktorú Achard investoval do vybudovania cukrovaru v sliezskom meste Cunern. Tento je považovaný za prvý cukrovar na spracovanie cukrovej repy na svete. Aktivity Franza Carla Acharda boli známe aj na dnešnom území Rakúska. Prvý cukrovar na repný cukor tu otvoril Achardov žiak Johann Ries. Bolo to v roku 1803 v St. Pöltene. O tri roky neskôr však cukrovar musel svoju prevádzku z dôvodu napoleonských vojen zastaviť.

    Po prehratých bitkách v roku 1809 prišlo Rakúsko v dôsledku tzv. Schönbrunnského mieru o celé pobrežie Jadranského mora a tým aj Rijeku a Terst, kde sídlili fabriky na spracovanie cukrovej trstiny. Z toho prameniaci nedostatok cukru spôsobil na jednej strane oživenie produkcie javorového sirupu odskúšanej za vlády Márie Terézie, na druhej strane sa pod vedením rakúskeho lekára a profesora chémie Johanna Jassnügera na uskutočnil c.k. Tereziánskej vojenskej akadémii štátom podporovaný pokus vyrobiť cukor z cukrovej repy, ktorý však nebol úspešný. Úspešnejší bol penzionovaný riaditeľ dvornej komory pre mincovníctvo a baníctvo Johann Christian Waykarth, ktorý v roku 1810 v Inzersdorfe am Wienerberg založil z peňazí z mierovej dohody cukrovar  a zdokonalil Achardovu metódu. V tomto období vznikali v monarchii priebežne malé aj väčšie cukrovary, z ktorých mnohé – často aj z dôvodu zlej kvality cukru – boli čoskoro opäť zatvorené. Na základe kontinentálnej blokády nariadenej Napoleonom a malých plôch pestovania cukrovej repy sa opäť siahlo k trstinovému cukru, nakoľko tento bol len o niečo málo drahší ako repný cukor. 

    V roku 1843 skonštruoval riaditeľ cukrovaru v moravských Dačiciach Jakob Christoph Rad na podnet svojej manželky Juliany jednoduchý stroj, ktorým sa kryštálový cukor lisoval na kocky. Získané privilégium na výrobu kockového cukru odstúpil svojmu zamestnávateľovi Franzovi von Grebnerovi, ktorý v roku 1845 uviedol vo Viedni na trh viedenský čajový cukor („Wiener Theezucker“), ktorý sa neskôr stal známym v celej Európe.

    Pestovanie cukrovej repy sa začalo opäť rozvíjať až po roku 1849. Keď cisár František I. v roku 1851 oslobodil výrobcov cukru od živnostenskej dane, mohli si aj bežní občania opäť dovoliť kupovať repný cukor. Cukrovar v Leopoldsdorfe vznikol v rokoch 1901|02 ako fabrika na výrobu surového cukru. V roku 1925 bola fabrika prebudovaná na cukrovar na výrobu bieleho cukru. Cukrovar v Tullne bol založený v roku 1937. 

    HISTÓRIA CUKROVARU SEREĎ

    1844: História výroby cukru v meste Sereď sa začala písať už v roku 1844 v objekte terajšieho závodu Kávoviny. Jeho zakladateľom bol gróf Esterházy. Od neho ho odkúpila viedenská obyvateľka vdova Seeberová. Výroba bola ukončená v roku 1856 pravdepodobne z finančných a konkurenčných dôvodov

    Nespokojnosť veľkostatkárov s cenou za odovzdanú repu viedla k rozhodnutiu založiť si vlastný cukrovar v meste Sereď. „Poľnohospodársky cukrovar, akciová spoločnosť“ bol úradne založený na zakladajúcej schôdzke spoločnosti 23. januára 1907. Najskôr bol postavený len ako surováreň, čo znamenalo, že nemohol vyrábať cukor rafinovaný, ale len surový. Už v nasledujúcom roku sa uskutočnila prvá kampaň. Cukrovar sa stal členom Cukorného kartelu a to mu umožnilo umiestniť surový cukor na svetovom trhu výhodnejšie.

    1910: V roku 1910 asi tretinu akcií kúpil Dr. Lieben z Viedne, ďalšia časť sa dostala do rúk majiteľov firmy Eisler & Szold Horné Saliby. Zostatok kúpila Maďarská eskomptná banka z Budapešti, tá sa stala aj bankou financujúcou.

    1913: V roku 1913 sa podarilo budapeštianskej banke získať podiel bankového domu Dr. Liebena a tak sa stať nadpolovičným vlastníkom akcií.

    Výlučným majiteľom cukrovaru je firma Eisler & Szold pod známym menom: Hospodársky cukrovar, účastinárska spoločnosť v Seredi, 1. novembra 1918.

    1946: Vyhláškou Ministerstva potravinárskeho priemyslu zo dňa 9. januára 1946 čís. 26/1946 bol podnik znárodnený.

    1948: Dňa 20. januára 1948 Vyhláškou Ministerstva potravinárskeho priemyslu čís. 202 bol zriadený národný podnik Hospodársky cukrovar v Seredi.

    1948: V roku 1948, 3. júla bol Vyhláškou Ministerstva potravinárskeho priemyslu zriadený nový národný podnik Spojené cukrovary so sídlom v Seredi. Do tohto bol ako závod pričlenený i Hospodársky cukrovar v Seredi, cukrovar v Sládkovičove a vo Vlčkovciach.

    1960: 1.7.1960 do 31.12.1968 patril cukrovar pod Spojené cukrovary n.p. Trnava. Vlčkovce sa od 1.7.1960 odčlenili, Kávoviny fungovali v rámci cukrovaru od 1.1.1955 a oddelili sa 1.10.1961. Utvoril sa Cukrovarnícky priemysel OR Trnava.

    1969: Od 1.1.1969 – 31.12.1973 vznikol Cukrovar Sereď, n.p. Sereď

    1974: Od 1.1.1974 – 31.12.1985 Cukrovar a Kávoviny, n.p. Sereď

    1986: 1.1.1986 – 30.6.1988 Sereďský cukrovar Sereď. Kávoviny boli odčlenené od cukrovaru a pričlenili sa k Pečivárňam Sereď

    1988: 1.7.1988 vzniká Štátny cukrovarský podnik Trnava

    1990: 30.9.1990 Cukrovar, k.p. Sereď

    1990: 1.10.1990 – 30.4.1992 Cukrovar Sereď, š.p.

    1992: 1.5.1992 Seredský cukrovar, a.s., Sereď

    1998: Cukrovar Nova, a.s., Sereď. Vstup nového vlastníka Agrana, rakúska cukrovarnícka spoločnosť

    2001: Apríl 2001 – zlúčenie s Gemercukrom a.s., Rimavská Sobota a vznik spoločnosti Slovenské cukrovary a. s., Rimavská Sobota

    2006: 19. máj 2006 – zmena právnej formy a sídla na Slovenské cukrovary s.r.o., so sídlom v Seredi

    HISTÓRIA VÝROBY CUKRU V SEREDI

    Počas prvej kampane v roku 1908 sa vyrábal surový cukor alebo inak nazývaný aj prírodný alebo hnedý cukor. V rokoch 1913/1914 sa začína s výrobou rafinovaného cukru, ktorý sa vyrába prostredníctvom viacnásobnej kryštalizácie a rozpúšťaním.
    Cukor vyrábaný v sereďskom cukrovare mal vždy veľmi dobrú akosť, preto sa exportovali až 2/3 celkovej produkcie. Na svetových trhoch získal veľmi dobré meno, najmä druh cukru označovaný ako „Extra fine Sereď“.  Kockový cukor sa vyrábal a predával od roku 1931. K ďalšiemu rozšíreniu podnikania prišlo v roku 1940. Začali sa pokusy s výrobou potravinárskej kyseliny mliečnej z melasy. Tieto boli úspešné a tak sa v roku 1943 prikročilo k výstavbe nového objektu na jej výrobu a v roku 1944 sa rozbehla výroba naplno. Ročne sa vyrábalo cca 230 ton kyseliny mliečnej na báze 50 až 80%. Vyvážala sa hlavne do zahraničia a to najmä do Maďarska, Anglicka, Švajčiarska a Talianska. Koncom septembra 1974 bola výroba kyseliny mliečnej potravinárskej pre zastaranosť a opotrebovanosť strojného a výrobného zariadenia ukončená.

    V roku 1955 sa z iniciatívy Slovenskej akadémie vied začalo s pokusmi vyrobiť zo saturačných kalov, ako odpadu pri spracovaní cukrovej repy, tzv. V-K triedu. Po úspešných pokusoch bola postavená výrobňa a prevádzka sa spustila v roku 1960.

    V roku 1956 sa začal baliť rafinovaný cukor do 1 kg balení.V roku 1961 sa balí v Seredi hygienicky cukor po 7 g.Cukor múčka sa v roku 1964 balí do 50 g a 1 kg balení. 80. – 90. roky sa rozširuje sortiment o želírovací cukor. V roku 2000 ponúka na trh kolekcia Milénium 2000. V tom istom roku je udelený diplom za dizajn kolekcie obalov na Medzinárodnom poľnohospodárskom a potravinárskom veľtrhu v Nitre.
     Koncom roka 2001 bola na slovenskom trhu predstavená značka „Korunný cukor“. Produkty pod značkou „Korunný cukor“ sú známe svojou vysokou kvalitou. Portfólio výrobkov je rozsiahle. Zahŕňa klasické druhy cukrov pre konečného spotrebiteľa ako aj veľké tzv. priemyselné balenia.

    Ponuku cukorného sortimentu sme v roku 2007 rozšírili aj o špeciálne druhy cukrov. Prinášajú nové chute a varianty použitia. Spotrebitelia už aj v našich predajniach nájdu hnedý cukor, kandizovaný cukor, trstinový cukor, cukor s príchuťou vanilky, hroznový cukor, ovocný, diabetický cukor, cukor na posýpanie múčnych jedál. Ponúkame ich v praktických a dizajnovo atraktívnych baleniach. Určené sú nielen na sladenie, pečenie, konzervovanie ale aj na dekoráciu studených a teplých nápojov
    a múčnikov