V ľudských dejinách existuje mnoho významných míľnikov. Samostatnú kategóriu tvoria objavy spojené s rôznymi plodinami a ingredienciami. Máloktorá z nich však mala tak veľký dopad na celý svet ako cukor. Jeho počiatky siahajú ďaleko pred náš letopočet a jeho produkcia pozmenila vo svete priemysel aj poľnohospodárstvo. Cukor je v dnešnej dobe úplná samozrejmosť takmer všade, no nie vždy to tak bolo. Odkiaľ  a kedy sa k nám dostal?

Pestovanie cukrovej trstiny

Prvé zmienky o úspešnom vypestovaní cukrovej trstiny pochádzajú z 8. tisícročia p. n. l. z ostrovov dnešného štátu Papua-Nová Guinea. Z tejto oblasti sa trstina námornými cestami rozšírila na územia Indonézie, Číny a Indie. Tunajšie podnebie dokonale vyhovovalo tejto rastline, a tak sa začala pestovať na rozsiahlych plantážach. Práve India sa stala priekopníkom v ďalšom spracovaní trstiny. Od jednoduchého žuvania v snahe dostať sa k sladkej chuti sa jej postupne podarilo v roku 350 získať cukor v kryštalickej forme. Poznatky o tom, ako získať „sladký prášok", boli rozšírené aj do Číny a Stredného východu, kde začala prekvitať jeho výroba.

Do Európy ho doniesli rytieri

Cukor bol pre Európu a aj zvyšok sveta dovtedy veľkou neznámou. Všetko sa zmenilo až počas križiackych výprav v 11. storočí n. l., kedy ho rytieri priniesli z teplých krajín ako jedno z bohatstiev. V Európe si cukor okamžite našiel mnoho priaznivcov. Vtedajšie veľmoci ako Anglicko, Francúzsko či Španielsko ho vo veľkom začali dovážať ako veľmi drahý a žiadaný produkt. Každý miloval jeho sladkú chuť, no vypestovať trstinu v európskych podmienkach nebolo možné. Darilo sa jej len v portugalskej Madeire a v afrických kolóniách. To bolo dôvodom, prečo začiatkom 14. storočia stál 1 kg cukru v Anglicku v prepočte približne až neuveriteľných 85 eur.

Záchrana pod nosom alebo ako konečne prišlo aj na repu

Po objavení nového sveta – Ameriky, si objavitelia uvedomili, že v tropickej oblasti Karibiku by sa pestovanie cukrovej trstiny mohlo ujať. A tak sa cukrové plantáže rozrástli na Barbadose, Jamajke, ale aj v Južnej Amerike v Brazílii. Cukrovú trstinu sme bohužiaľ „poruke" nikdy nemali. Mali sme však cukrovú repu. Len sme nevedeli, že obsahuje bohaté množstvo sacharózy a bola známa (už v antických časoch) hlavne ako krmivo. 

Sladké tajomstvo repy sa začalo odhaľovať až koncom 16. storočia a vhodný priemyselný postup na získanie cukru z repy vytvoril Nemec Franz Karl Achard až medzi 18. a 19. storočím. Nikto tomu však nevenoval prílišnú pozornosť. Ale bola to práve repa, ktorá sa v období Napoleonských vojen stala záchranou pre celú Európu. Dovoz trstiny a cukru z cudziny bol zakázaný, a tak sa začala repa vysádzať vo veľkom a cukor produkovať novo vynájdeným spôsobom. S vývojom strojárenského priemyslu sa cukrová výroba pomaly vyvíjala až do podoby, ako ju poznáme dnes.

Vedeli ste, že... ?

Za takou bohatou históriou, akú má cukor, sa skrýva mnoho drobných faktov a zaujímavostí, o ktorých ste možno doteraz ani netušili. Viete napríklad, ako vlastne slovo cukor vzniklo? Pochádza zo sanskritského slova sharkara, čo tiež znamená štrk alebo piesok. Svojím vzhľadom a konzistenciou vedel naozaj zmiasť. Križiacki rytieri ho pomenovali sladká soľ, po dovození do Anglicka bol považovaný za korenie, nie sladidlo. Pridával sa len striedmo do vyberaných jedál. 

Cukor tiež predstavoval určitý luxus. Panovníci si z neho v 13. storočí dokonca nechávali zhotoviť obrovské sochy, nazývali ho aj biele zlato. 

Ľudia ho pokladali za mimoriadne liečivý. Je pravda, že má isté priaznivé účinky, no doktori ho v minulosti predpisovali takmer na všetko. Dokonca ho v určitých prípadoch aplikovali do očí na liečbu rôznych očných chorôb. 

Dnes už vieme o cukre vskutku veľa. Poznáme jeho klady, bojujeme s jeho zápormi. Vieme, že nás nakopne, ale ľahko sa z nás môžu stať aj cukrovo závislí. Prišlo sa aj na to, že z cukru môže byť palivo a tiež, že psi ho rozoznajú, no mačky nie. Existuje skutočne veľa výskumov a stále nových zistení, ktoré opätovne vyvracajú tie predošlé. Jedno je však dávno isté a nemenné – bez sladkej chuti cukru si to už (nielen) v kuchyni vieme len sotva predstaviť. 

 

Ďalšie sladké zaujímavosti