Už našim dávnym predkom chuťové poháriky prezrádzali, čo je dobré a čo nie. Sladkú chuť si zamilovali, no bola príliš vzácna, keďže sa prirodzene nachádzala len v niektorom ovocí. Zlom nastal, keď bol objavený cukor. Ľuďom to však nestačilo a odkedy cukor nepredstavoval raritu, začali vymýšľať niečo viac. Z niektorých kuchárov sa stali cukrári, experimentovalo sa s čokoládou a cukor sa začal pridávať do rôznych jedál. A práve takto vzniklo jedno z najväčších pokušení na svete – milované sladkosti.

Cukor pre všetkých

Čo si predstavujete pod pojmom sladkosť? U každého z nás toto slovo môže evokovať niečo iné. Jeden si predstaví svoju obľúbenú napolitánku, druhý cukríky na cumľanie, iný zas čokoládu alebo zmrzlinu. Dnes existuje obrovské množstvo typov sladkostí a každá jedna národnosť by vám vedela povedať o tej svojej. Všeobecne však platí, že hlavnou ingredienciou akejkoľvek sladkosti je cukor. 

Pred veľkou priemyselnou revolúciou bol cukor výsadou bohatej vrstvy. Spolu s korením bol servírovaný na jedálnych stoloch, kde mala táto kombinácia pomáhať pri zažívacích problémoch. Ako sladkosť na slávnostných večerách sa podávala aj zmes klinčekov, zázvoru, anízu, borievkových bobúľ a mandlí ponorených v roztopenom cukre. Veľmi populárnou bola taktiež jednouchá zmes vody a cukru, ktorá vykryštalizovala na  povrázku či paličke.

Po tom, ako sa na prelome 18. a 19.  storočia rozbehol strojárenský priemysel, výroba cukru bola oveľa jednoduchšia. Dostal sa aj k pracujúcej vrstve ľudí a tá sa snažila využiť jeho veľký potenciál. Okrem cukrární sa rozmohli predovšetkým cukrovinkové obchody, ktoré začali predávať cukríky všetkých tvarov, veľkostí či farieb. Začiatkom 20. storočia svet sladkostí opäť zažil obrovský skok, keď sa z hygienických dôvodov začali cukríky a sladkosti konečne baliť.

Tie najznámejšie

Pravdepodobne každý z nás niekedy vo svojom živote ochutnal známeho gumového medvedíka. Ak nie, určite ste o ňom minimálne počuli. Táto dobrota pochádza z Nemecka a jej základom bola originálne „arabská guma". Je to druh prírodnej gumy, ktorý sa získava zo stuhnutej miazgy stromu akácie arabskej. Pridával sa k nej cukor a ďalšie ingrediencie podľa individuálnej chuti. Nápad vznikol začiatkom 20. storočia, keď sa pán Hans Riegel Sr. nechal inšpirovať trénovanými medveďmi. V tej dobe bolo totiž veľmi populárne sledovať, ako tancujú a robia triky priamo na ulici. Od vzniku gumových medvedíkov sa následne rozrástol celý svet gumových cukríkov, ktoré sa predávajú dodnes.

Ďalšou sladkou dobrotou, ktorá má dlhú históriu a pozná ju celý svet, je zmrzlina. Prvé zmienky o zmrzline sú dochované už z antických čias, no najväčší rozmach dosiahla až v 16. storočí. Mnoho ľudí pripisuje zásluhy týkajúce sa tých najlepších zmrzlinových receptov bohatej talianskej rodine Mediciovcov. Tí si najímali tých najlepších šéfkuchárov, aby vymýšľali a zdokonaľovali chuť zamrznutej peny. Dnes už neodmysliteľný zmrzlinový kornútok objavila zmrzlinová priekopníčka nazývaná aj "kráľovná ľadov" Agnes Marshall. Návod na jeho prípravu sa prvýkrát vyskytol v knihe Marshall's Book of Cookery v roku 1888. Zmrzlina je stále jedným z najväčších sladkých fenoménov a tie najlepšie recepty si hlavne talianske rodiny udržujú v tajnosti doteraz.

Ako sa vyhnúť kontaktu neumytých rúk s cukríkom? Odpoveď našiel Američan George Smith v roku 1908,  keď si uvedomil, že cukrík stačí lízať. Použitím jednoduchej paličky vznikli lízanky. Ich originálny anglický názov lollypop má trochu netradičný pôvod. Vynálezca túto sladkosť pomenoval po vtedajšom známom dostihovom koni s menom Lolly Pop. Toto meno môžeme preložiť ako švihnutie alebo mľasknutie jazykom, čo je v prípade lízaniek naozaj vystihujúce.

Iný kraj, iný mrav. Táto veta sa uplatňuje aj v prípade sladkostí. Ako už bolo spomenuté, každá kultúra a národnosť má svoje tradičné dobroty. To, čo niekomu môže prísť ako príliš sladké alebo príkre, si iný nevie vynachváliť. V našich končinách k typickým obľúbeným pochúťkam patria oblátky, napolitánky alebo keksíky s náplňou. Tie si vyrábali už naši starí rodičia. Cesto sa pripravilo z múky, vajec, vody, cukru a náplň mohla byť kakaová, orechová alebo ovocná. Napolitánky sa stali takou našou tradičnou sladkosťou. Pôvod ich pomenovania siaha do talianskeho Neapolu.

Stále obľúbené

Dnes sú pre nás sladkosti viac menej obyčajnou súčasťou života, ktorú automaticky hodíme do nákupného košíka, no stále nesú v sebe aj kúsok výnimočnosti. Sladké salónky si vešiame na vianočný stromček, čokoládové vajíčka máme nachystané počas Veľkonočných sviatkov a bonboniérou potešíme každého oslávenca. Záujem o sladkosti neklesá a neustále pribúdajú na trh nové a nové, na ktorých si pomaškrtia radi nielen deti, ale aj dospelí. 

 

Ďalšie sladké zaujímavosti