„Ani to nejedz, je to plné éčok!" Táto veta v dnešnej dobe odznieva veľmi často. Už nie sme nadšení z toho, koľko ktorá potravina vydrží a aké to prináša so sebou výhody. Uvedomujeme si skutočnosť, že minimálna ročná záruka niektorých hotových produktov, vrátane sladkostí, nemá s čerstvosťou a prirodzenosťou veľa spoločného. Hovorievame, že môže za to chémia a tie „hrozné éčka". Máme ich podvedome zafixované ako negatívne, no pritom väčšina z nás o nich netuší nič viac. Čo teda tie éčka vlastne sú, prečo sa používajú a ako nám môžu škodiť?

Prečo pridávame E

Éčka sú vo všeobecnosti potravinové aditíva — pridávajú sa do potravín kvôli trvácnosti, farbe, chuti, konzistencii a rôznym iným vlastnostiam. Ako zaiste poznáte z obalov potravín, v Európskej únii sú označované veľkým písmenom E a trojmiestnym, prípadne štvormiestnym číselným kódom. Práve podľa týchto čísel rozdeľujeme aditíva podľa ich funkcie do viacerých skupín, napríklad:

  • farbivá (E100 — E199),
  • konzervačné látky (E200 — E299),
  • antioxidanty a kyseliny (E300 — E399),
  • zahusťovadlá, emulgátory a stabilizátory (E400 — E499),
  • regulátory kyslosti, protihrudkovacie činidlá (E500 — E599),
  • látky na zlepšenie vlastností múky (E600 — E699).

Okrem toho existuje celý rad ďalších aditív s rôznymi funkciami, ako sú rôzne chuťové, aromatické a povzbudzujúce látky, sladidlá, potravinárske enzýmy a podobne (E700 — E1599).

Kým v niektorých potravinách je používanie prídavných látok veľmi obmedzené (pri nespracovaných potravinách ako mlieko, čerstvé mäso), pri iných sa používajú aditíva vo veľkej miere. Platí, že čím viac je potravina spracovaná (sem patria napríklad cukrovinky, ochutené nápoje, múčniky), tým viac prídavných látok je povolených a používaných.

Aké éčka potravina obsahuje, sa dozvedáme z etikiet

Od prírodných po syntetické

Ak si myslíte, že pridávanie iných látok do potravín je záležitosťou modernej doby, ste na omyle. Už naši predkovia si uvedomovali možnosť využiť niektoré suroviny na zlepšenie vlastností potravín. Za prvé konzervanty sa označuje cukor a soľ. Ľudia ich používali, aby predlžovali životnosť mäsa, rýb alebo ovocia. Ak chceli niektorým potravinám dodať výraznejšiu chuť, ponárali ich do nálevov s bylinkami alebo koreniami s výraznou chuťou, ktoré mali k dispozícii. Ani dodávanie farieb im nebolo cudzie. Šafran, borievka, šalvia a mnoho iných rastlín s charakteristickými odtieňmi boli využívané na zvýraznenie či zmenu farby už od nepamäti.

Určite ste si všimli, že všetky prídavné látky z minulosti mali čisto prírodný základ. To platí aj pre časť dnešných aditív. Nie všetko, čo začína na „E“, je totiž automaticky umelé. Prídavné látky delíme na skupiny podľa ich pôvodu a zloženia. Rozlišujeme aditíva prírodného pôvodu (získavané napríklad z ovocia, zeleniny, semien, živočíchov), prírodne identické (umelo vyrobené, avšak zložením rovnaké ako prírodné) a syntetické (tie sa v prírode nenachádzajú, prípadne len v nepatrnom množstve). Mnohé z prídavných látok sú neškodné, iné sa radia k zdraviu škodlivým a nebezpečným.

Príliš sladké, príliš farebné, príliš umelé

Sladkosti, cukríky, koláčiky od výmyslu sveta sú bohaté nielen na všetky možné farby či príchute, ale, bohužiaľ, aj na syntetické potravinové aditíva. Z nášho jedálnička je práve toto ten sortiment, kde na vzhľade záleží snáď najviac. Nielen pre detské potešenie máme dnes na obchodných pultoch sladké pokušenia, ktoré vábia svojimi krikľavými farbami. Nech by ste sa snažili akokoľvek a použili doma farbivá na prírodnej báze (ako napríklad ovocie), nepodarilo by sa vám zrejme dosiahnuť tak sýte farby, s akými sa stretávame pri kupovaných produktoch. 

Dôvodom sýtosti farieb u kupovaných produktov sú obyčajne syntetické farbivá vyrábané väčšinou z ropy. Jej spracovaním sa získava široké spektrum farieb, s ktorým sa dá pomerne nenáročne pracovať. Príkladom môže byť typicky žltý tartrazín s označením E102, ktorý vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe ropy a je bežne používaný po celom svete. Samozrejme, tieto farbivá sú ako hotový produkt zbavené všetkých možných pozostatkov suroviny, avšak ich dopad na ľudské zdravie sa ešte stále skúma. Existujú štúdie, ktoré spájajú umelé farbivá s hyperaktivitou alebo astmou u detí a inými zdravotnými komplikáciami aj u dospelých (napríklad alergia, kožné ochorenia).

Tartrazín (zdroj obr.: kremer-pigmente.com)

Rozmanitosť dnešných sladkostí sa netýka len ich vzhľadu, ale takisto ich chutí. Možno vás neraz zaskočila príliš sladká chuť pri ochutnaní nejakej sladkosti. Tradičný cukor by ste za tým hľadali márne, výraznú sladkosť majú na svedomí umelé sladidlá, ktoré bývajú až tisícnásobne sladšie, ako sú cukor alebo med. Medzi najpoužívanejšie umelé sladidlá patrí Aspartám E951, Sukralóza E955 či Sacharín E954. Využívajú sa ako náhrada cukru, prítomné sú v cukríkoch, žuvačkách, ale aj v diétnych produktoch. Navonok zdravšia voľba však podľa rôznych výskumov nemusí byť až taká zdravá, ako sa o nej zvyklo hovoriť. Stále viac sa poukazuje na to, že tieto éčka môžu spôsobiť rôzne zdravotné ťažkosti — od obezity, tráviacich problémov až po vznik rakoviny.

Vieme, čo jeme

Možno vás po týchto riadkoch definitívne prešla chuť na sladké, ale netreba zúfať. Dôležité je rozlíšiť, ktoré E áno a ktoré E nie. A ak sa vám nechce študovať neustále obaly produktov a vyhľadávať informácie o tom, ktoré éčka sú škodlivé a nebezpečné, ideálne je pripraviť si sladkú pochúťku z cukru a známych surovín doma. Typické zákusky alebo domáce sladkosti možno nebudú tak veľmi farebné alebo extra sladké, no tou svojou chuťou vás určite nesklamú. A čo je naozaj dôležité, môžete si byť istí tým, že to, čo konzumujete, neobsahuje žiadne neželané aditíva.

Použité informačné zdroje: zzv.sk – Prídavné látky v potravinách, ako čítať etikety; uvzsr.sk –  Otázky a odpovede ohľadom prídavných látok v potravinách;